Veronika v slalome na maximum, k medaile chýbali už len čary

Úsmevy, chichoty, radostné gestá a
pozdravy. To všetko si Veronika Zuzulová v cieli olympijského slalomu na
zjazdovke Whistler Creekside v hustom snežení spokojne vychutnávala. Desiata
priečka slovenskej zjazdárky pôsobila ako veľká hojivá náplasť za všetky
strasti zdravotného i smoliarskeho charakteru, ktoré si musela v priebehu
poslednej sezóny vytrpieť.
"Moje pocity sú úplne úžasné. Takýto skvelý pocit som už naozaj veľmi
dlho nemala. Myslím si, že práve tu sa mi podaril najlepší výsledok sezóny,"
rozplývala sa pod cieľom pre TASR a pokračovala: "A pritom to vôbec nebolo
jednoduché. Bolo to pre mňa zložité nielen preto, že akú sezónu som mala za
sebou, ale ani štartové číslo som nemala najlepšie. Musela by som byť asi
kúzelník, aby som získala medailu. A myslím si, že som spravila skutočne
maximum."
Hoci do 2. kola vyštartovala o deväť miest skôr ako do prvého, lepšie
pocity mala práve zo štartu do súťaže. "Prvé kolo bolo určite oveľa lepšie.
Trať vydržala ešte o niečo lepšie ako v druhom, lebo potom začal padať už veľmi
mokrý sneh, ktorý bol skoro ako voda a kopec sa medzi kolami dosť zmenil,"
opísal náročné podmienky na trati Zuzulová a dodala: "V druhom kole to bolo
ešte o niečo ťažšie. Sneh sa lepil viac na okuliare, no z hľadiska viditeľnosti
to nebolo najhoršie. Predsa len v slalome sú bránky blízko pri sebe a
viditeľnosť nehrá až takú rolu."
Jej meno sa ešte pred príchodom zimy často spomínalo v spoločnosti
biatlonistky Anastasie Kuzminovej a bežkyne na lyžiach Aleny Procházkovej medzi
najväčšími medailovými nádejami slovenskej výpravy. Všetko ešte umocnil jej
zlatý úspech na premiérovom vydaní halových majstrovstvách Európy v Amneville.
Potom však prišiel rozpačitý vstup do Svetového pohára vo fínskom Levi,
zranenie počas tréningu v zámorí a rozpačitý návrat so Svetového pohára. "Len
málokto si môže predstaviť moju situáciu. Sezóna dopadla všelijako, len dobre
nie. Rok a pol v kuse som mala zranenia a iné komplikácie a až v posledných
pretekoch som sa z toho dostávala. Nebolo to pre mňa ľahké, ale myslím si, že
budem odchádzať s veľmi dobrým pocitom. Prichádzala som s nie príliš dobrým
pocitom, no budem odchádzať s výborným. Dala som do toho všetko a môžem byť
spokojná," tešila sa 25-ročná slalomárka, ktorá si pochvaľovala najmä
bezprostredný predolympijský blok prípravy na opačnej strane Skalnatých hôr v
Nakiske. "Spravili sme veľmi dobre, že sme išli na tréning do Nakisky. Bola to
výborná príprava. Jediná škoda, že podmienky, ktoré boli tam, neboli aj tu. Tam
sme trénovali prevažne na čistom ľade a tu to malo od ľadu poriadne ďaleko.
Myslím si, že jeden týždeň, ktorý som tu strávila, bol akurát maximum. Asi by
dobre nedopadlo, ak by sme tu boli dlhšie ako jeden týždeň, dlhšie by som tu
asi nevydržala a teraz už môžeme ísť domov."